Moje básne
Všetky práva vyhradené.Strany: 18 17 16 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
Už nemôžme byť sami sebou
Či to tak bolo, či to je teraz,
smutná to chvíľa stáva sa neraz,
keď vlastnej dcére dovráva matka:
nesmieš byť taká, život je skrátka
plný zlých vecí, plný zlých ľudí,
spáliš si prsty, ostaneš v núdzi.
Či to tak bolo, či to je teraz,
človek sa skrýva, spálil sa neraz,
odhalil seba, svoje ja podal,
namiesto lásky potupu zožal.
A tak sa človek v samote skrýva,
životom ťažkým pomaly kríva.
Či to tak bolo, či to je teraz,
smutná to chvíľa stáva sa neraz ...
Príde deň
Verím, že príde deň,
deň, keď zmizne tieň,
deň, keď zažiari slnce,
deň, keď zazvonia zvonce
a srdce plné lásky,
zahojí vrásky.
Venované mojej láske. Ľúbim Ťa!
Nejde net
Nejde net!
Padá svet!
Rúca sa celý.
Net svetu velí.
Vietor
Mohutné vlny valia sa k brehu
a melú piesok, kamene, riasy.
Za nimi vietor silno si duje,
s rozľahlým morom pomaly hrá si.
Zaduní vlna, zaduní znova,
každý jej príchod do ticha zneje.
Kameňov hrkot hlási jej zánik,
nezlomný vietor tak rád si veje.
V odletovej hale
V odletovej hale
čakám neustále
kým otvoria bránu
teším sa na stranu
v lietadle na výhľad
očami nemihať
budem jak v ošiali
čumieť von do diali
Stolný futbal
Stôl sa týči v izbe v strede,
tváre máme celé bledé.
Nedarí sa veru dneska,
nedá sa nám vôbec tlieskať.
Prekvapení sme jak puci,
na porážku už sme súci.
Hneď jak z dela fičí strela,
vedľa brány doletela.
Nová šanca sa tu skýta,
môj brankár však loptu chytá.
Ale čože! Divný spin!
Už je to tam, už je in.
Ruka vlhká až sa šmýka,
môj spoluhráč vkuse vzlyká:
Ja som z toho celý vôl,
ja nechcem ísť pod ten stôl!
Nové skóre, už sa blíži
krutá prehra, mám sa znížiť?
Hanbu zožať, smiech veliký,
kričim: Nikdy! Nechcem, díky!
Zrazu majú šancu naši.
Treba teraz nie sa jašiť,
udržať si myseľ jasnú,
ďalšiu šancu neprepásnuť.
Sústredím sa, z mozgu para.
Môj spoluhráč, čo to stvára?
Čo to robíš? Ty máš guráž.
Dávame gól, kričím: Hurá!