Homepage of Hana ... HH logo


Unique visitors
2024-11-14 27
day before 16
Total 35733
Daily average 11
Days 3550
see more

   Previous Next   
February 2026
S M T W T F S
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
week number: 46

Valid HTML 4.01 Strict

Valid CSS!

Vitkovce

English

--- Článok vznikol na základe listu od Ivetky. ---

Skupinka Rómov vo Vítkovciach funguje asi 7 rokov, momentálne patrí pod Košický zbor CB. Zbor Smižany je bližšie k nim (asi 15 km), tak sa pomaly snaží prevziať iniciatívu.

Martin Kačur (ďalej len Martin) vedie Biblické vyučovania dvakrát v mesiaci, cestuje tam. Ďalej káže v nedeľu raz do mesiaca a strieda sa s inými zo staršovstva. Tiež spravuje peniaze jednej rodine, aby sa naučili hospodáriť a vyjsť na mesiac s tým, čo majú. Keďže sú z toho nadšení a celkom sa im darí, tak sa Martin snaží takto povzbudzovať aj iné rodiny. Popri tom robí pastoráciu, keď sú problémy vo vzťahoch a nevedia si to riešiť. Vedie rozhovory, osobné modlitby za osobné problémy. Niekedy je to veľmi ťažké, lebo ich mentalitu človek tak rýchlo nechápe a pomaly spoznávame, ako rozmýšľajú, aké majú zvyky. Práca s Rómami začína byť viac o osobných vzťahoch, vzdelávaní a zdieľaní. Človek nechce meniť ich kultúru ale zlé zvyky.

Rómovia sú zvyknutí požičiavať si od úžerníkov, tí bývajú priamo medzi nimi ale žijú si finančne veľmi dobre. Často hneď po dávkach úžerníci berú dlžníkom ich podpory a tí zase nemajú z čoho žiť a tak si požičiavajú znova od úžerníkov. Objavili sme, že majú veľa dlhov v spoločnostiach typu POHOTOVOSŤ. Proste sú zadĺžení. Snažíme sa to riešiť dohodou splátok a tým zastavením rastu úrokov. Takže niektorí budú splácať aj celý život. Učíme ich, že dlhy treba splácať, aby ich nezdedili ich deti. A aby si už viac nepožičiavali od takýchto spoločností a úžerníkov, lebo to je len pasca, z ktorej sa ťažko vymotáva. Ešte sme objavili, že tie pôžičky od spoločností typu POHOTOVOSŤ sú dosť nereálne navýšené a teda, že sa treba naťahovať s tými spoločnosťami a vytelefonovávať, ako to vlastne z ich dlhmi je. Myslíme si, že zneužívajú ich jednoduchosť a posielajú im nereálne úroky a navýšenia, čo je protizákonné. Oni si to samozrejme nevedia skontrolovať. To je tiež teraz taký boj.

Čo sa týka toho, koľko peňazí má jedna rodinka, tak je to rozdielne, ale väčšinou ak rodičia majú 6 detí, sú zapojení v aktivačných prácach, tak mesačne dostávajú okolo 400€ a aj viac. Náklady na bývanie sú dosť malé. Problémom je však ich zadĺženosť. Ale rodiny, s ktorými pracujeme, platia pravidelne obci za vodu a odpad, čo je pre starostu a aj ostantých ľudí svedectvom. Učia sa vyžiť z toho, čo dostanú. Je to pre nich náročné, ale vidíme pokroky.

Organizovali sme burzu šatstva, učia sa aj dávať: rozhodli sa napr. urobiť zbierku pre bielu dievčinu, ktorá ide pomáhať s prácou s Rómami do Glasgowa a to bolo veľmi pekné. Keď je niekto z nich bez potravín a do dávok ešte ďaleko, tak si pomáhajú. Naša túžba je, aby si pomáhali aj prácou, napr. ak niekto kope kanalizáciu k svojmu domu, aby mu ostatní pomohli, len tak.

Marta, jedna žienka zo zboru Smižany, ktorá je na invalidnom dôchodku sa pripojila ku práci v škôlke, ktorú nám navrhla Kathy. (Kathy a John sú Americkí misionári, ktorí taktiež vypomáhajú.) Býva asi 45 km od Vítkoviec, tak jej na cestu prispieva zbor Smižany aj Košický zbor. Cestuje do Vítkoviec autom, pretože je to najlepšie pre jej zdravotný stav. Cestuje tam raz týždenne a jedna až dve rómske ženy jej pri škôlke pomáhajú. Je to úžasná žienka, ktorá je obdarovaná nie len na prácu s deťmi ale aj v osobnej pastorácii. Vie ľuďom poradiť aj zrozumiteľne vysvetliť Božie princípy, veľa sa zdieľa so ženami a otvára im svoj život. Cieľom škôlky je priblížiť deťom slovenčinu, aby v prvom ročníku neprepadli len kvôli tomu, že nič nerozumejú. Povzbudzujeme aj mamy, aby sa doma rozprávali s deťmi po slovensky. Učíme ich držať farbičku, pero, veľmi sa tešia, keď môžu vymaľovať maľovánky. Trénujú počítanie, farby, nejaké hry, skladačky, jednoduché puzzle, skáčeme gumu, fúkame bublifuky – je to veľká radosť. Píšeme kriedou, skladáme kocky, lego..... proste hocičo, čo nás napadne. Veci musíme priniesť a hneď odniesť, pretože škôlka sa robí v dome jednej ženy, kde sa proste rozložia detské stoly a stoličky a je to. Trvá to približne hodinu a pol až dve hodiny, niekedy ešte ideme von hrať nejakú hru, alebo kresliť s kriedami, či skákať škôlku. V utorky chodí Iveta Kačúrová a vo štvrtky Marta. Pomôcky májú nejaké z domu, niečo kúpia za svoje, niečo si požičiavajú z nedeľnej školy zo zhromaždenia, alebo sa použijú vyzbierané peniaze napr. z burzy oblečenia.

Keď by sa nám podarilo nájsť niekoho ďalšieho, kto by sa mohol a chcel venovať deťom, mohli by sme začať robiť ďalšie veci. Ak by sme vedeli, že budú aj zdroje na takúto prácu, bolo by to potom lepšie.

Radi by sme v budúcnosti buď kúpili dom alebo pozemok, aby sa postavila pre nich modlitebna, ktorá by zároveň poslúžila aj ako priestor pre študovňu a knižnicu.

Ešte je tu túžba vytvoriť chváliacu skupinku, ktorá by sa venovala hudbe a spevu. Dvaja muži sa učia hrať na gitare, veľmi sa z toho tešíme. Dávame teraz dokopy nejaký spevník, aby mali viac rómskych piesní.

---

Ešte pridám jednu pieseň od Peťa Cmoríka, ktorá ma oslovuje. Pieseň Čakáme.

Ak by ste chceli aj Vy nejako pomôcť, môžte ma kontaktovať prostredníctvom tejto domovskej stránky.


Fotky

obr1 obr2 obr3


Novinky

12-09-12:
Pred dvoma týždňami som mala možnosť stretnúť Vítkovčanov. Zobral ma tam Martin. Rómovia, ktorých som stretla sú jednoduchí ľudia, ale zato srdeční. Sedeli sme spolu za jedným stolom. Bola zábava a straívili sme spolu skvelý čas. Pohostili nás kávou, čajom a chutnými koláčmi. Taktiež som sa veľa o nich dozvedela. S jedným príbehom by som sa chcela podeliť. Jedna žena bola ťažký alkoholik a fajčiar a neostávali jej žiadne peniaze na jedlo. Ale keď prijala Krista, prestala úplne fajčiť a piť. Je to nádherný človek a taktiež pomáha s deťmi v škôlke. Keď som odchádzala, objala som ju ako aj ďalších Rómov. Dúfam, že budú pokračovať vo svojej ceste v Kristovi. Boh ich žehnaj.

13-06-05:
Začiatkom mája som tam bola znova. Išla som navštíviť svojho kamaráta Johna, ktorý teraz žije v Košiciach a priala som si vidieť znova ľudí z Vítkoviec a tak ma tam zobral. Strávila som tam príjemný čas. Taktiež, je vidno pokrok, ktorí spravili. Ľudia sa naučili variť lacnejšie, ale pritom stále chutné a zdravé jedlá. Malé deti sa zlepšili v Slovenčine a prinášajú zo školy lepšie známky. A už viac si ľudia nepožičiavajú od úžerníkov. Namiesto toho sa naučili vzájomne si pomáhať. Bolo smutné vidieť jedného muža, ktorý prišiel o nohu. Ale som rada, že som Johnovi mohla byť tlmočníkom. Povedal veľa múdrych a povzbudivých slov. Ten muž sa môže stať najmúdrejším mužom v dedine.